Stručné zhrnutie kľúčových posolstiev

Prednáška prof. A. Brufského naznačuje, že ako Oncotype DX, tak aj MammaPrint plnia svoj základný účel pri rozhodovaní o indikácii chemoterapie. Prof. Brufsky však zároveň poukazuje na to, že niektoré informácie poskytované testom Oncotype DX je možné do určitej miery odhadnúť v praxi na základe vysoko kvalitných klinicko-patologických parametrov a imunohistochémie (tzv. McGeeho rovnica – napr. ER/PR/HER2, Ki-67, veľkosť nádoru, stupeň/Nottinghamské skóre). Naopak, opakovane zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú ponúka MammaPrint a ktorú Oncotype DX v súčasnosti neposkytuje: identifikáciu ultra-nízkeho rizika a diferenciáciu vysokého rizika na vysoké-1 a vysoké-2, pričom tieto podskupiny majú odlišné biologické správanie a odlišné predpovede reakcie na liečbu. V praktickom zmysle sa uvádza, že najmä skupina high-2 sa biologicky správa „agresívnejšie“ a je spojená s vyššou pravdepodobnosťou pCR v neoadjuvantnej terapii a väčším prínosom z intenzívnejšej systémovej liečby. Zároveň prezentuje údaje podporujúce potenciálne využitie tejto stratifikácie pri zvažovaní prínosov antracyklínov, imunoterapie a v budúcnosti aj pri lepšom výbere pacientov na adjuvantnú liečbu inhibítormi CDK4/6. Diskusia okrem iného otvorila aj otázku použitia testu u pacientiek v premenopauze v kontexte interpretácie, ktorá sa niekedy objavuje v praxi, že Oncotype DX je „vhodnejší“ pre ženy v premenopauze. Profesor Brufsky však jasne uviedol, že MammaPrint sa bežne používa u žien v premenopauze aj po menopauze a že pri biologickom porovnaní nádorov medzi týmito dvoma skupinami nevidí žiadne rozdiely, ktoré by z praktického hľadiska obmedzovali použitie MammaPrint u pacientok v premenopauze.